Sbornik:2018.08.28 HAVOC: projekt putovanja na Venus (Michał Swat)

Iz Medžuviki, svobodnoj enciklopedije
Jump to navigation Jump to search
This text is published in Medžuviki library under the terms of fair use.

It is not released under Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license until its authors will explicitly say so.

HAVOC: projekt putovanja na Venus
Avtor: Michał Swat
Prěvod: prvobytno medžuslovjansky
Iztočnik: Facebook Interslavic Group, [1] [2] [3]





Projekt HAVOC - cepeliny prisposobjene k venusskomu vozduhu lětajųt nad povrhnjejų planety.


USA dumajut ob letenju na Marsa. A slyšali li Vy ob projekte HAVOC? Toj projekt jest plan poslanja ljudij na planetu Venus.
To može zvučati bezumno, ibo na Venus jest 450 st. C(veće Merkurogo) iz nebes doždi serna kyslina, pritisk vozduha jest 92-kratno velikši zemskogo.
Ale myslj projekta HAVOC jest v tom daby ne dostati se na zemju planety ale nad nju i putovati na Venusskyh nebesah letajućim cepeline, a posle, może byti, tvoriti letajuće bazy. 50 km nad Venus pritisk vozduha i gravitacija sut mnogo podobne zemskym i takože svetlo UV jest sravnjano s svetlom UV v Kanade.
Mašiny mogut byti napajane solnečnoju energijeju, ktora dava 40% veće sily čem zemska. Teplota jest okolo 75 st.C a marsjanski putovatelji mogut brzeje na Venus poleteti(put byl by 400 dni) i takože vratiti sę brzeje, ako li byvali by nekoje problemy.
Sravnjajući s Marsom to jest mnogo dobro, za to že na Marse jest svetlo UV 40-kratno vysše zemskogo, teplota jest -63 st.C, pritisk vozduha jest stokratno menši, a gravitacija jest samo tretina zemskoj. Takože solnečna energija iz Venus to jest 240% solnečnoj energije na Marse.
Krome togo, putovanje na Marsa bude odbyvati se 650-900 dnjev i ne bude možlivo avarijno se vratiti.
 


Objasnjenja