Sbornik:Zasměšky ob lěkarjah
- Pomožite! - råznosi sę strašny krik v vagonu vlåka. - Je li sdě doktor??
- Jesm doktor! - iz sųsědnego kupe vyskakivaje poluråzděty člověk. - Komu je potrěbna pomoć?
- Mně!! - radostno odpovědaje jedin iz pasažerov. - Doktore, kako sę zòve boljesť grla iz šesti bukv.
Žena u lěkarja:
-Dråga ženo, imate ješče samo desęť života…
-Ale desęť čego? Dnjev? Mesęčev? Lět?
-…devęť, osm, sedm, šesť…
Prihodi tòlsta žena k lěkarju:
-Lěkarju, kaky tělesny trening mi trěba činiti dabyh byla menje debela?
-Nu, mahati glåvojų - lěvo, pravo, lěvo, pravo.
-Uhm, a kolikokråtno v denj?
-Vsegda kògdy vam davajųt někako jedivo.
Prihodi člověk do lěkarja a govori:
-Lěkarju, ja ne znajų už što činiti: vsegda, kògda råbotam načinam směsta spati..
-Uhm, råzumjų, a gde vy råbotate...?
-Jesm pastuh a sčitivajų barany...
Prihodi člověk do lěkarja a govori:
-Drågy lěkarju, ja vò vsakų noć imam jednaki sòn: běgnų k velikim dverjam... i prų na nje vsimi mojimi silami a one ne hoćųt sę otvoriti.
Na onyh dverjah jest veliky napis...
-Kaky?
-"Tęgati".
Prihodi žena do lěkarja a kaže:
- Lěkarju drågy, moj svaťbeny jest mnogo divny: on vsakodenno bere jedin iz mojih grnov a jě go ostavjajųći samo rųkojęť!
- To zaisto mnogo divno... - govori lěkarj – za to že rųkojęti sųt najvkųsnějše...